Jej meno rozkmitá svet.
Jej chôdza je let ponad každý problém.
Zem nohám nieje hodná.
Zvodná dáma bosá nosí
s ľahkosťou rosy tiaž krásy.
Časy hrajú boje márne.
Nestarne.
Ladne prezentuje svoje jazvy.
Dáva životu názvy tak poetické,
tak dravé ale hľadá vlastný.
Jej jasný úsmev topí hnev a
kal svinstiev denného svetla.
Zmietla stopy strachu a jej vône
vanú metúc vše živé.
tak clivé.
Neskrotený kus pier.
U ich dvier ostáva snáď každý.
Ani jej dotyk nik neunesie.
Vie, že nemusí.
Vie, že v sebe nedusí mor.
Vietor i tak nežne mrazí
a víťazí kvet ktorý i vtedy kvitne.
Vzlietne...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
hereiam
12. 1.januára 2013 20:02
tá je nádherná
Napíš svoj komentár