Keď sa ti rozmazávajú kontúry , Keď zo sveta zmizli všetky farby, keď každý sa proti tebe búri , vtedy prídem ja , ver mi. Donesiem ti krabičku pasteliek, donesiem ti seba. usmej sa zlatko to je tvoj liek, viac ti netreba. Na červeno dáme oblohu, slniečko bude modré , sledujem ťa na každom kroku, do umenia nám fúka vášeň . dobre... toto su farby pravé, modré lúče ti pastelky roztopili. Aké máš rúčky zababrané , do mojej tváre sa ti potopili. Tento svet len nám patrí, Ako sa nevinne smeješ. a ja z dúhou na tvári , si priznám že mi srdce kradneš. Krútime sa v našom kruhu, cítiš to? ten pocit v bruchu? čo to je ? ako sme sa chveli. pšš ! šetri slová aby nám motýliky, z bruška nevyleteli. Na pád slnka zaspávame, okolo namaľované chvíľky. Na fialovej lúke len nás máme, V rukách zovreté pastelky. Blog 8 0 0 0 0 Komentuj
a som rád, že som sa k nemu dostal konečne