On prenasleduje moju minulost , snazi sa najst miesto v mojej buducnosti . Stoji a nepohne sa , spač som ja , on nemoze. Oblacik je moja postel ked striehne vedla . Stoji a zo zdvihnutym mecom caka na nepriatela, ktori prehral uz teraz. Kazducke rano sa zobudzam do potoka krvy , bez skrabanca. Vtedy mu doprajem oddych. Zapichavam svoje oci na hak prepojeny z jeho zrakom . Ma pravo vidiet to co ja , je voleny kolotocom osudu. Narodeny som z iluzie on ma avsak zobral do sveta farieb. Tolko slov som vyslovil na jeho ucet az ma palia usta , on ich odraza , nedovoli si ublizit v tej chvili som hlupak . Nie som to ja , nebol som narodeny. Prinasa kuklu ktora je pevnejsia nez slova inych tam najdem spanok , tam najdem jeho . Chcem aby sa na mne zadusili ! nie, povie , usmeje sa a pohladi po pleci . tak nie , on ma pravdu vzdy . Ked raz odidem, tulajuci sa po nekonecnych cestach krvneho obehu a ciev , pridem do komory velkej pre dve osoby . Oziareny svetlom podidem k stredu kde stoji on a maluje obraz. pouzil kazdu farbu ktora existuje , ano , nas svet taky bol farebny . Maloval den co noc , noc co den . jeho ruky boli zdeformovane a krvave ale chcel to dokoncit . Hlaď ! Otvoril som ospale oci a zbadal v tej farebnej mozajke dve osoby bez pohybu a tvare , v strede 10 prstovy uzol . Kto je vlastne on ? povedal by si ze anjel , no pre mna ostava najlepsi priatel.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár