Povedzme, ze je stastna . To stvorenie co vie zatvorit oci i tak sa v mojej hlave vyzna a nestrati . Kusky oblakov na ktorych sa galantne vznasa ... je urazka ich nazvat nohy. Jej pohlad bol prve cim sa ma dotkla. Ruky tisice ludi by nato nestacili. Obklopeny jej vonou , opyty jej pohladom , stracam sa v nom. Zakrutil sa svet , oci zatancovali a padal 10 rokov . Dopad na zem prerazil vrstvu mramorovej dlazky pre obycajnych ludi ako som ja. Zhltla ma zem. Brodil som sa z usmevom hlbsie a hlbsie , usy , usta a nos plne hlyni no nedusil som sa . Citil som jej vonu , tej princezny mojho hradu . Kde som lezal ? zahrabal som sa jej do srdca. Postavil stan , oooo to bude dlha stanovacka. Mame zasoby na cely zivot. Chcem sem patrit . Kracat za nou a oddchytavat kazdy vzduch co vyvrati von. Jej chut je v nom, mnam. Aj tak ju mam v zilach . Miesto krvy mi prudia drobne pismenka jej mena. Rezte si , zalejem vas abecedou s usmevom na perach. Lica ma tak krasne na dotyk , ze sa moje prsty chveju uz pri myslienke na ne , pamataju si, ooo pamataju ake boli hebke. Nosom sa nadychnut si ziadam , este raz zavriet oci a posledny raz sa jej nadychnut , nikdy viac uz , kupim naplaste na boj proti dychaniu, vraj pomahaju , ine vone nie su hodne . zoberiem si zivot ak toto nedostanem ? asi tazko , my plastove babky si ho len ziadame.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
tanickina  17. 7. 2010 01:08
načo len raz
Napíš svoj komentár