Sme úbožiaci v práci patriaci snom čo ľúbia hľadieť von oknom. Milióny malých bohov čo hrou ničia krásne veci a potom plačú otcom na pleci. Krehké stvorenia co snia o lepšom ráne, o bozku čo neklame. Hrdinovia tisíc noviel a tiel čo spia pod perinou. Pod strachom z duchou. Neplnoletí sme stále ale kým sa nádej nevznieti.... .......vráťte ihriskám deti. Blog 9 0 0 0 0 Komentuj