Mam taky strach , ze ma opustis pod explodujucim nebesim ,
pod tymi planetami ktore sa budu nahodne zrazat.
A ty si viera , moja. Rano vzdy vidavam , ze lezime stale bezospanku od noci.
A hviezdy uz dnes nevidu .

Tancuj ako keby sa nikdo nepozeral a upadni do spanku , do naruce ktorej veris.
Nezabudaj ze si silna , ze mozes bit mojou pevnostou... tak sa drz , drz sa.
Vsetko co potrebujem si ty , boze , nedokazem dychat, mozes bit moje ocelove pluca.

Nepocuvaj tie slova ktore su okolo teba , si perfektna aka si , nesnaz sa odbocit.
Nebudem to ignorovat , nevypustim to z hlavy ak odides . spolu mozme opustit toto mesto.

.... Po cestach ktore nekoncia..... pohlady ktore nemyznu.

 Blog
Komentuj
 fotka
whataboutsusan  25. 1. 2010 08:08
keby tam neboli tie gramatické hrubice a dal by si si záležať trochu aj na diakritike neuškodilo by to tomu... práve naopak Ale inak celkom pekné začiatky
 fotka
zabudnuta  8. 8. 2010 22:38
úplne ten pocit je mi blízky..nádherné
Napíš svoj komentár