rozhybaná len v jemnom vánku ,
dychu toho chlapca.
V miestnosti bez denného menu,
sedí na dlážke opretý o stenu,
mrhá časom.
Dal večny sľub v jeho mene,
do dlážky zapustené korene,
princ v pseudosvete.
Myseľ odsúdená milénia v snoch,
stále dookola o tých dvoch,
skákajúcich po notách.
Odumreté listy po chlapcovom tele,
Chcel to tak a zamkol dvere ,
zahradníka nevpúšta.
finále do jedného pútaveho pohladu,
na ňu , na jednu z davu ,
princezny tohoto pseudostavu.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
anthvillie
11. 5.mája 2010 23:53
pekne
Napíš svoj komentár