svoje vládne telo hýbať nútim.
Moje myšlienky sa v tebe stratia,
Blúdne oči opätovne do oblohy hladia.
A ty si tam hladíš z neba ,
necháš ma opäť lúbiť.
Vždy ked sa na obed krútim,
Padnem na trávu a viem , že lúbim.
A ty zídeš dole a zabalíš ma do tvojich zvykov,
chýb , slov a zlatých tikov.
A ty mi dávaš kúsok seba ,
necháš ma opäť lúbiť.
Vždy ked večer oči zatváram,
na tom obláčiku , na ňom sa k tebe prikláňam.
Svoj život nahradzame nekonečnou hrou,
Bez pravidiel, plnú lásky a dotykou.
A ty vieš že aj ked príde smrtelné koma,
pokial skončim v tvojej náruči , cítim sa doma.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár