materialistická doba sa k nám naviazala, prilepila, ako batoľa na bradavku, a saje z nás radosť... šťastie..poznáte to.. chýba vám láska? chýbajú vám peniaze? chýba vám dobrý prospech v škole?... trápite sa..mlčky, či nahlas sa trápite, a dusíte svoje pravé ja vo vnútri. utápate ho v slzách, v chladných slzách... a pritom stačí tak málo.
vedomie toho, že svoj svet držíte vo svojich rukách. či sú jemné, alebo plné mozoľov.. človek, ako správny cicavec bez krídel, má tendenciu padať... áno.. aj to poznáte..všetci, aj ja..aj vy, aj váš brat ktorý spí za vami. padáme..na dno dnešnej spoločnosti, na dno našich životov..len tam ležíme, a plačeme.zas... snívame o krásach, a šťastí...a plačeme....že nič z toho nemáme. prečo? .. je naozaj tak ťažké, postaviť sa na to dno, a začať liezť hore? je naozaj tak ťažké, zaťať zuby, a pozviechať sa? otrepať sa od prachu, od slín tých ktorí nás položili, a začať stúpať?
...všetko máme v rukách my. sme maliarmi svojho sveta. každá jedna slza, každá jedna, ktorú vyroní naše oko kvôli tomu, že nevládzeme pokračovať, zaberá miesto šanci, miesto výberu cesty, miesto šťastia... a skúsenosti. to čo nám chýba je motivácia. vrahom nášho šťastia, vášho šťastia, je vaša materiálnosť. bože ....veď to sú malichernosti...to že ste dostali 5ku, že nevyšli kšefty, alebo to, že váš frajer je proste debil...
samozrejme.. sú veci, ktoré potrebujeme k prežitiu, a k spokojnosti...ale stoja nám za to, aby sme zapredali našu dušu, našu krásnu dušu diablovi? nie... nie je nič podstatnejšie ako vaša duša..ako vy..ako ten malý bastardík tam vo vás... tá originálnosť, ktorú denne delíme medzi problémy, a šliapeme na ňu, tlačíme ju na dno.
všetci sme krásni takí, akí sme... a kým si toto nikto z nás neuvedomí, dovtedy budeme len márne tápať v tme, ktorá nás obklopuje..v tme, ktorej sa bojíme, namiesto toho, aby sme sa tešili, že stále skrýva niečo, čo sme ešte neobjavili.
kto si neváži málo, nezaslúži si mnoho. kto sa nedokáže tešiť z maličkostí, nenájde to šťastie v sebe...ja sám, netrpezlivý nervák, egoista a cynik, si občas poviem, ako milujem svoj život...
keď len tak ležím na tráve, a sledujem oblohu... keď všetky problémy zmiznú.. všetky materiálne malichernosti, absurdity, a nepodstatnosti... som len ja.. tak isto..ste len vy..
ste len vy, a vy držíte svoj svet v rukách, ako dieťa drží kocky lega... čo z neho postavíte? ..to už nechám na vás...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár