no toto nie je o mne, je to o vás.
pozeráte sa každé ráno do zrkadla (dúfam), a vidíte seba. existenciu.
po fyzickej stránke, je jedno koľko máte párov očí, alebo či máte parohy.
otázka za milión znie : vidíte hrdosť? vidíte silu? vidíte "seba" ? ja tam vidím boha hromu, gigola a charizmu samu o sebe. áno, každé ráno drogujem. inak pardon za 3 otázky, nie 1, ale chápete.
cestujeme našimi cestami, od rána do večera, celý svoj život. niekto púšťou, iný zas džungľou, niekto rýchlo, henten zas pomaly. je to jedno. základ je z tej cesty nezísť. asi sa pýtate, prečo zas riešim takého kraviny. spomínal som už, že drogujem? ..
náš život, ten relatívne krátky okamih, môžme prežiť rôzne.
zaobalím to takto:
-minulosť je ako film. sleď obrazov a zvukov, dokonca v 3D.
-prítomnosť je ako hra. hráme ju všetci, no nie každí z nás je na rovnakom leveli, nie každí vie ako hrať. niekto dokonca podvádza. cheateri mizerní, povešať vás do prievanu.
-a budúcnosť...tá je ako sen. nekonečné množstvo možností, nonsensov a absurdít, ktoré naša myseľ nejakým spôsobom chce, alebo vyslovene túži zažiť.
tákže: môžme náš život prežiť ako sledovaním filmu, žrať emocionálny popcorn, a zabiť čas. môžeme ho prežiť ako hráči. byž závislý. durmááááán.. nie vlastne. život. to je jedno. alebo....alebo ho môžme presnívať a nič nedosiahnuť.
najlepšie je mať zo všetkého niečo, to je fakt. sny sú dôležité, tak ako aj spomienky na chyby a nechyby nášho bytia.
skoky v pointe si nevšímajte prosím, píšem podľa toho, aká mi hrá hudba.
naspäť k téme. minule som premýšľal, po dlhej dobe, o tom, akou farbičkou mám vyfarbiť sloníka.. vlastne nie, o tom som premýšľal ešte predtým naposledy.
tentokrát to bolo to, či existuje osud. božie plány.
existuje niečo ako vyššia moc, ktorá riadi naše kroky? ktorá nás popri tom ešte nechá myslieť si, že sme slobodní? ... má každí z náš nejaký údel? miesto vo svete?
alebo budeme žiť tak, ako si ten život pripravíme sami?
osobne verím, a myslím si, že nič také ako osud neexistuje. že naše kroky, našimi cestami, k našim koncom, riadime sami. my. ale možno je našim osudom neveriť. možno je môj osud v osud neveriť. filozofické témy ma ešte držia...po tej chate.
aká pointa z toho plynie? .... nečítajte príliš dlhé texty, písané pofidérnym típkom, v ktorých sa točí o somarinách, a o logickom závere niet ani chýru ani slychu. cítim to vaše odsudzovanie až sem, do klietky, cez kazajku. áno...s tými drogami som to myslel vážne.
jediné posolstvo ktoré som vám chcel zvestovať je:
uvažujte nad svojimi krokmi, nad tým, ktorú cestu si vyberiete. všetci sme iný, všetci sme originály. preto každý jedinec, ma inú cestu. neodsudzujte iných, pozerajte sa pod svoje nohy, a skúste nepadnúť do svetovej prdele. je tam tma, a smrad. ľúbim vás. Fuck dorris
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár