života, diania, farebnosti, úsmevov? myšlienok, priateľstiev, slov. aby som začala rozmýšľať o sebe. o tom ako mi povedali, že musím byť samostatná a dospelá v deň, keď som pochopila svet a mala chuť zvracať a zmeniť sa na lenivú mačku.
keď mám celý deň k dispozícii tvoje ruky a tvoj úsmev, tvoj múdro znejúci hlas, ktorému verím všetko a to je asi chyba. alebo možno nie? ako to zistím? časom? nebolo ho predchvíľou primálo? ako keď si ma opitý pobozkal, vytriezvel a pobozkal znova. nebolo už vtedy neskoro? možno nebude neskoro ani o 34 rokov. kto mi to povie dnes?
náhle rozhodnutia chladne menia život a to neobľubujem. ale keď mi na krk zozadu dolieha tvoj horúci dych a držíš ma za vlasy cítim, že nie som schopná premýšľať a vyvinuli sme sa zo zvierat. po ktorých raňajkách ti mám povedať že ťa milujem? predtým, než ti poviem dovidenia? bolo by vhodné. svet sa točí prirýchlo a ja si ťa vždy uvedomím až pri večeri. a ty ostávaš so mnou. nachvíľu a večne
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár