Sonya-thilie: Mĺkvi pozorovatelia 2

Rozhodla som sa napísať pokračovanie k príbehu, ktorý vznikol za daždivého dňa. Pri písaní dvojky, však svietilo slnko.
(pre lepšie a úplné pochopenie odporúčam prečítať prvú časť, Mĺkvi pozorovatelia...)

Kvetov bolo málo. I ľudí. Hudba tíško a smutne hrala, akoby aj ona chcela byť na míle vzdialená. Tak vzdialená, ako nenaplnené sny mladej dievčiny. Jej čierne vlasy splývali s podkladom, takisto aj tmavé šaty, ktoré zahaľovali chudé telo. Bledá tvár s prepadnutými lícami, zatvorené viečka skrývajúce zelené zreničky.
Veko truhly sa zatvorilo. Odniesli ju preč, doneznáma, naveky.

Tlmené červené svetlo, ktoré sa rozlievalo po miestnosti, miešajúc sa s vravou zákazníkov, dotváralo atmosféru striptérskeho klubu. Pohľady plné túžby sa pretekali, ktoré z nich skôr zvlečie dievča, predvádzajúce ohnivé pohyby pri tyči. Za tie roky, strávené v tomto väzení, ani raz nezbavila svoje telo tých dvoch kúskov oblečenia. Ako jediná. A predsa zarábala najviac.
Pod pódiom, ktoré každý štvrtok o dvadsiatej tretej hodine patrilo jej, sedel i tentoraz mladý muž. Tak ako zakaždým, aj teraz si objednal miešaný drink. Tak ako každý ten štvrtok, i tento sedel takmer nehybne a so sklonenou hlavou čítal. Pozornosť, ktorá mala patriť striptérke, bola upriamená na tajomné slová, písané na lístku. Dievčina skĺzla popri tyči na kolená. Vtedy po prvý raz zodvihol pohľad. Nepokochal sa jej telom, pozrel do jej zelených očí.

„Potrebujem to do zajtra. Zaplatím za všetko. Verím ti, tak ma nesklam!“. Vyprevádzala ho ustarosteným výrazom v tvári. Svojho priateľa, ktorého mala veľmi rada. No nerozumel jej, nikto ju nikdy nevedel pochopiť. Odvtedy ako sa zmenil jej život, zmenila i všetko okolo seba. Zamkla za ním dvere a prešla do obývačky. Pekne zariadená miestnosť, tak ako všetky v byte. Veľa z tých vecí bolo drahých. Za jej vlastné peniaze. K nohám, ktoré mala pritisnuté k okraju gauča, si prisadli dvaja psi. Prebehla po nich očami, no viac sa im nevenovala. Oni boli jedinými mĺkvymi pozorovateľmi toho, ako ich panička zaháňala úzkosť. Ani tentoraz neodolala svojej dávke. Bola však posledná, čo ju napĺňalo nervozitou.
Na druhý deň, keď už bola za vodou, spokojne ovíjala svoje telo okolo tyči. Starí i noví zákazníci ju za to štedro obdaruvávali papierovými bankovkami. A Neznámy… ten tam bol tiež. Nevedno, čo sa stalo, no akoby na verný lístok s odkazom celkom zabudol. Oči mal len pre tanečnicu.
Tá noc trvala dlho a keby bolo svedkov, žiaden z nich by na ňu nezabudol. Dievčina a jej sčerneté srdce sa oddávali vášni, žhavé po novej túžbe. Ich nevychladnuté telá, nasiaknuté potom jedno od druhého, dotyk horúcich dlaní a takisto horúceho dychu, rozplývajúceho sa na pokožke. Prechádzala po Neznámom perami, až sa zastavila na prívesku, ktorý mu ležal na hrudi. Do tejto chvíle si ho poriadne nevšimla. Jej líšči pohľad zaostril na orla, vynímajúceho sa uprostred kruhu. Tak ako jej pľúca naplnil hlboký nádych, tak sa jej do myšlienok vrátili spomienky.

Odmietla ďalší drink. Hlasná hudba sa jej v ušiach ozývala tlmene. „Hej! Oslavuješ sedemnásť! Nedaj sa zahanbiť!“, počula hlas odvedľa.
„Dajte mi pokoj. Už viac nezvládam!“ zodvihla ruku nahor, ktorým chcela naznačiť, že sa vzdáva. Zodvihla hlavu, ktorú mala dovtedy položenú na stole a hlasno sa zasmiala. Vtedy zbadala, že v tom istom boxe, presne oproti nej sedí akýsi chalan. Poriadne ho nevnímala. Tancovala s ním, prijala od neho pohár coly. A potom sa začal celý jej svet meniť. Netušila, ako sa dostala na to miesto, ani kde to bolo. No nemohla sa brániť. Bola na to až príliš slabá. Chlapec si násilím vzal to, čo chcel. Čo patrilo len jej a čo bolo také výnimočné. Okrem toho si z tej prekliatej noci pamätá už len jedno. Prívesok, ktorý mu vysel na krku, v tvare kruhu s letiacim orlom uprostred.

Nenávisť, ktorú v sebe živila 10 rokov, momentálne vystupňovaná kokaínom, sa dostala na povrch v tej najsilnejšej podobe. V túžbe zabiť. Nemohla uveriť tomu, že muž, tváriaci sa tak nevinne a hladiaci ju, si ju už pred rokmi sebecky vzal.
Nikto tomu nemohol zabrániť. Rozzúrená a hnaná pomstou, prstami zovrela jeho hrdlo. Silno nimi stláčala. Jeho nechápavý pohľad vystriedal tieň strachu. Musel sa však brániť. Zápas netrval dlho, v snahe zhodiť útočníčku zo seba, sotil do nej silnejšie, než mal v úmysle. Prv, než striptérkine chudé telo dopadlo na zem vedľa postele, utržilo hlbokú ranu na temene hlavy. Roh nočného stolíka ostal zakrvavený a ona, ležiaca na koberci. Nahá a mŕtva.
Prívesok, ktorý to všetko spôsobil prekonal dlhú púť. Najprv sa pyšne nosil na tričku diskotékového násilníka. Prekonal mohutný výbuch, pri ktorom zahynul jeho majiteľ s dvomi kamarátmi. Týždeň ležal nepovšimnutý v popole a troskách niekdajšej búdky na náradie. Až si ho napokon vzal chlapec, ktorý v škole dosahoval vynikajúce výsledky. No od istej udalosti tichý a utiahnutý sám do seba. Od chvíle, ako prežil kopance kanadami. Ten chlapec, ktorý sa teraz vystrašene díval na nevládne telo dievčiny. Na krku sa mu posmešne hompáľal orol.

Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

Mĺkvi pozorovatelia 2

4 komenty k blogu

Horúce!