Teraz som sama doma a bolo mi dobre. Som si zapla telku, otvorila časopis a zrazu začal náš malý pes štekať. Tak som naňho len nakričala, lebo on keď niekoho čaká (segra odišla pred hodinou), šteká aj keď počuje výťah o tri poschodia nižšie. Ale potom som počula, že nám niekto zazvonil, tak som sa išla pozrieť ku dverám, čo psíka ešte viac vyburcovalo a štekal ako zjašený. Stála tam nejaká pani a ja som nevedela, či jej otvoriť. Nebývam tu veľmi často, tak som sa rozhodla, že radšej otvorím, čo keď je to nejaká poštárka alebo treba niečo podpísať alebo čo.
No a tak som si zbytočne ubrala polhodinu z môjho života.
Lebo tá ženská bola stará, smradľavá a nemala predné zuby, ale dobre, to bol len taký bonus k tomu, čo sa stalo.
Pes stále štekal a stále viac a viac, chcel vidieť, kto to je, ale nechcela som ho pustiť pred dvere, aby tam nezavadzal, nezdrhol a ešte aj preto, že on sa všetkého a všetkých bojí.
Pani mala v ruke dva telefóny, jeden-takú starú šunku a druhý nejakú novú Nokiu.
Slušne sa ma spýtala, že či nemám veľa práce a či nevyrušuje, ale potom som zistila, že by ma otravovala aj keby som piekla tortu, v ruke by som mala vysávač, v druhej plačúce decko a v ďalšej izbe ďalšie decko.
Poprosila ma, či by som jej premiestnila kartu z nového telefónu do starého, keďže s novým nevie narábať. Pokúsila som sa, ale nešlo mi to, tak som jej navrhla, že jej pomôžem s novým, aby som jej to nepokazila, ale ona naliehala, nech jej ho otvorím.
A potom prišla s nápadom, že jej 6-ročný vnuk jej to otvorí, lebo on to vie, on to už minule otvoril(pes stále štekal).
No to je popiči, tak prečo prišla otravovať mňa?!
Tak som sa potešila a už som sa išla lúčiť, ale ona, že nech neodchádzam.
A jej vnuk jej to otvoril za 2 sekundy, tak som sa zas išla lúčiť, ale potom si ten malý všimol nášho psíka a chcel sa s ním hrať, čo som nedovolila.
Ale tá malé hovno sa nám normálne drzo nasúkalo do bytu!!!!
A vtedy mi začali napadať rôzne scenáre. Ten, čo mi najviac búchal v hlave a upozorňoval ma, nech ich rýchlo pošlem do piče bol, že tá stará je nejaká zlodejka a toho vnuka si zobrala aby ju kryl. Aby ma zabavil a ona čosi ukradne a zdrhne. Tak som nevedela, či ísť vyhnať to debilné decko a zachrániť ustráchaného psíka a nechať hentej voľno alebo čo???
Tak som teda vybehla do obývačky, havina si zobrala na ruky (strašne ma doškriabal, lebo ten krpec sa s ním FURT chcel hrať), decko vyhnala a ženskej povedala, že ma to mrzí, ale už jej asi nepomôžem.
Nereagovala, nerozlúčila sa, nepoďakovala, iba tam stála a furt šibrinkovala s telefónmi. A moja výchova mi zabránila, aby som jej zabuchla dvere pred nosom, čo som mala urobiť hneď na začiatku. Alebo ešte lepšie, ani neotvárať.
No ale nakoniec po tej polhodine konečne vypadla, zabuchla som dvere, zamkla sa na dvakrát, psíka si pomojkala, nech sa nebojí a musela som to sem všetko napísať, aby som si to prečítala nabudúce, keď budem chcieť otvárať ešte niekomu inému ako mojej rodine!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
forte
15. 2.febuára 2011 10:56
takých ludí mám aj ja „rada”
Napíš svoj komentár