A čo ma najviac zarazilo, bol môj pokoj. Čakala som nejaké veľké emócie, ako to pri mne býva zvykom, ale nič moc. Úplne ma prekvapil ten chlad.
Vždy som obdivovala, ako moja Mirka vedela uzatvoriť nejakú životnú kapitolu. Jednoducho, keď sa rozišla s frajerom alebo sa prestala stýkať s kamoškou, urobila tú pomyselnú hrubú čiaru a viac sa k tomu nevracala. Ja som to nevedela. Neviem prečo. Ja som taká, že to ešte dlho rozpitvávam a keď sa potom s tým človekom stretnem, neviem sa z toho spamätať.
Pre TOTO ma to tak prekvapilo. Stretla som moju prvú lásku a ešte som ho aj oslovila.
Bolo to také...Akože kedysi sme sa bavili, ale len tak zbežne, tak sa ťa spýtam ako sa máš, aby som nevyzerala ako trubka.
On sa mi ani nepozrel do očí. Ja som sedela, on sa ku mne sklonil, ale nepozrel sa mi do očí.
Ale keď som išla okolo neho, alebo som sa postavila alebo niečo, pozeral sa. A ja som tam stále videla TO.
Akože nie TO TO, TO, čo tam bolo pred tromi rokmi, pred tými tromi rokmi tam bolo toho kurva veľa...Ale teraz som tam stále videla nehu. Aj som ju z neho cítila, keď sa so mnou rozprával. Rozprával sa so mnou o pičovinách, ale s nehou. O 100% inak ako s kamošmi, kamoškami, s mamou, so segrou, so šefkou... Inak. Nežne. Fakt.
Bola som zarazená chladom, ktorý som cítila, ale keď išiel okolo, vystrela som sa na stoličke a usmievala som sa. On sa okolo mňa stále obšmietal a predvádzal sa ako malý chlapec.
Hm.
Takže chlad. Ale keď som prišla domov, prišli moje staré známe vlastnosti.
Spomínala som.
Za tie tri mesiace s ním som prežila viac ako s hocikým iným za tri roky.
Keď sa ho Mirka pýtala, čo mu je, prečo je ticho a stále pozerá do telefónu, akoby čakal hovor, povedal:,,Ona tu nie je." A keď som prišla, išiel sa zblázniť od radosti a už ma nechcel nikam pustiť.
Chudák, tak som ho potrápila, kým som ho pobozkala.
Každý večer so mnou pred vchodom...Ale ja len že:,,Tak čau."A on sa za mnou ešte pozeral a potom so sklonenou hlavou odišiel.
Keď sme boli TAM, ležali sme v tráve a ja som zaspala pod jeho plecom. Zobudil ma, keď povedal:,,Pobozkaj ma." Ja som zamrnčala a chcela som sa otočiť na druhý bok, ale on to nedovolil. Chytil mi bradu do rúk a pritlačil si ma na seba.
A tej naozajstnej pusy sa dočkal, keď som cítila, že si ju fakt zaslúži. A že je to fakt pusa z lásky.
Kristepane, on je tak krásny chalan! Som strašne rada, že som s ním zažila tých pár mesiacov, boli to tie najkrajšie v živote. Niekto raz povedal, že človek po čase spomína len na pekné veci, škaredé sa mu akosi vymažú z pamäti a asi mal pravdu, lebo síce, keď spomínam, napadne mi aj tá hnusná vec, ale tá je už fakt nepodstatná....
A ešte si pamätám, že sme spolu išli pešo domov asi hodinu, ja som nevládala, on ma zobral na ruky. Keď sme išli aj s Paťom, stavili sa, že si ľahne do stredu cesty. Keď si ľahol, pocítila som taký strach, že aj keď išlo auto, ktoré si on nevšimol, skočila som tam a odstrčila ho preč.
A raz povedal predo mnou otcovi do telefónu, že do kina nejde, lebo tam berie svoju frajerku.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
lilushka19
21. 7.júla 2011 10:39
WOW Konečne som si niečo že FAKT dobré prečítala.
Napíš svoj komentár