Blog, ktorý som o tebe písala bol napísaný v jednej z mála svetlých chvíľ, kedy si sa ku mne správala ako MAMA k DCÉRE a nie ako k prašivému psovi. S veľkou pravdepodobnosťou tento blog vymažem hneď, ako sa na mňa usmeješ, lebo si uvedomím, že si predsa len moja mama.
Ale vieš čo? Skopávaš moje sebavedomie. Robíš zo mňa hlúpu a neschopnú kravu, nehanbíš sa mi to povedať a nikdy sa necítiš vinná, že mi to hovoríš. Nikdy sa neospravedlníš, keď je to naozaj potrebné.
Kedysi som hrozne zúrila. Veľa som plakala. Snažila som sa pokojne argumentovať a porozprávať sa s tebou o mojich názoroch a pocitoch, o mojich pohľadoch a o mojej láske k tebe, o mojich túžbach, ale dnes už rezignujem. Nemá to význam. Mám pocit, že ma neznášaš a máš ma rada iba keď sme spolu raz za dva týždne. Akokeby som ti prekážala. Akokeby si sa už nevedela dočkať, kedy vypadnem z domu. Neviem, či si mi to dokonca aj nepovedala.
Vieš, ako mi ubližuješ? Keď po mne začneš kričať a útočíš na mňa, dostanem blok a už ťa nepočúvam. Je to pud sebazáchovy, aby som nezomrela, vieš?
Snažím sa nepočúvať, ale niekedy do mňa prenikne, ako po mne kričíš, že som hlúpa, sprostá, nevyzretá krava, že mám detské názory a že nechceš počúvať moje pubertálne problémy, lebo to vlastne ani problémy nie sú.
Lenže ty si moja mama.
Vieš, ako ma to bolí, keď sa ťa pýtam, ako bolo v robote, aký si mala deň a ty po mne nabliakaš, že ti mám dať pokoj, ale potom ideš von s tým kokotom, usmievaš sa naňho a povieš to všetko jemu?
Robíš zo mňa chuderu väčšinu času, ktorý spolu trávime.
Kúpiš mi topánky, lebo som vraj tvoja dcéra a ty to urobíš rada, ale potom počúvam ešte veľa mesiacov, aká som vyciciavačka a nič si nevážim.
Kurva, ja plačem. Videla si ma plakať naposledy , keď som mala dva roky. Odvtedy sa snažím neplakať pred tebou, lebo potom je to ešte horšie a ja len počujem, že furt len revem a neviem veci riešiť normálne.
Čo dobré som podľa teba urobila? Keď si ma poprosila, nech upracem obývačku, upratala som aj všetky ostatne izby a ty si ziapala, prečo som nepovysávala. Keď som dostala jednotku z angličtiny, spýtala si sa, prečo nie z matiky. Keď som ti povedala, že mi chýba Mirka, povedala si, nech sa spamätám, že aj tak to bola štetka.
Vieš, mami, ja ti vždy odpustím, lebo si moja mama. Ty si nepriznáš chybu, ty si dokonalá, áno, lenže ja cítim, že tie chyby robíš, ako každý, lenže teba nezaujíma, ako to, KURVA, bolí!
Lenže naozaj stačí, že sa párkrát zachováš ako mama a ja hneď zabudnem na všetko...
Ale vieš čo? Milujem ťa. Aj keď to asi nebudeš odo mňa nikdy počuť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár