Môj deň v súdnej sieni

Dnes som mala zvláštny deň. Najprv som sa ráno pekne obliekla a cítila som sa dosť sexi aj kvôli tomu, že som si včera poriadne zamakala. Čo teda nebol vôbec zlý začiatok. Potom sme sa zo školy išli pozrieť na súd, ako vlastne prebiehajú pojednávania a to... vo mne zanechalo všelijaké dojmy.

To najsilnejšie je, že som sklamaná, prekvapená a mám strach z toho, že nech je človek hocijaký slušný a dobrý, môže sa zapliesť do problémov, či dokonca ani nie tak zapliesť ako môže byť obeťou nejakého spiknutia napriek tomu, že vlastne nič zlé neurobil. A kým sa očistí, kým môže pokojne spávať, ubehnú celé roky ťahania sa po súdoch. A ani to nezaručuje žiadny pokoj.

Je hrozné, že ,,niekto" vie o každom našom kroku, aj teraz si môže hocikto zistiť, kde práve som, či nemám falošný nick a či nemám v skutočnosti 55 rokov a nie som upotený starý úchyl alebo možno aj to, že tu sedím len v tričku a nohavičkách, lebo je mi strašne teplo. No na druhej strane, možno keby nás nikto nekontroloval, bol by tu ešte väčší bordel. Ale je to naozaj potrebné? Nie je to ako v románe 1984? Nezačnú nás súdiť už len za myšlienky? Nie je to ešte horšie ako pred tridsiatimi rokmi, keď síce každý každého sledoval, ale vedelo sa o tom, a tak si ľudia dávali pozor? Neriešia sa na súdoch zbytočné kraviny, ktoré oberajú ľudí o čas a peniaze?

Neviem, asi do toho tak nevidím, len ma ten dnešný deň tam donútil zamyslieť sa. A okrem toho, v tej súdnej sieni majú neskutočne nepohodlné a tvrdé lavice.

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu