Síce som sa zas a znova nedostala do bazéna, chcem si už ísť konečne zaplávať, lebo z môjho brucha nemám veľmi dobrý pocit, ale keďže bazén je 2x2, asi sa tam dostanem len počas pracovného týždňa, keď vymeškám pár hodín v škole (aká škoda!).
Ale cesta naspäť stála za to. Nikdy by som si nemyslela, že sa môžem tak smiať na hlúpostiach a ešte aj s maminkou! Bolo to trochu gýčovité, ale no a čo! Strašne pršalo, ten môj malý chabý dáždnik nás moc pred dažďom neuchránil, tak sme si ho sklopili a smiali sme sa, aké máme ucapené vlasy. Nohy v žabkách sa mi šmýkali, tak som si ich v strede cesty vyzula a išla som bosá po chodníku, štrku, piesku, tráve a asfalte. Bolo to také oslobodzujúce, až som mala pocit, že všetky topánky zahodím, kašlem na nové lodičky, po ktorých tak dlho túžim a budem chodiť bosá.
Doma som skočila do sprchy, natrela sa kakaovým telovým mliekom a ono vonia (ešte stále) tak lákavo a presvedčivo, že som sa chcela celá olízať. Nakoniec som to skúsila, ale nebolo to bohviečo . Zobrala som do ruky Evitu a hodina mi prešla ako minúta. Cítim sa tak uvoľnene. Je to strašne príjemné.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár