Sama neverím tomu, že idem napísať takýto blog, ale...Nie, žiadne vysvetľovačky, idem na to.
Už dlho som nemala priateľa. Frajera. A keď poviem dlho, myslím tým DLHO. Naposledy sa so mnou jeden rozišiel, keď som mala čerstvých 15. Hm, ak sa to vôbec dá nazvať frajerom, asi ani veľmi nie.
No ale to je jedno, odvtedy som (bola) spokojná, šťastná, že som single, že si chodím so segrou po diskotékach, že ma nikto neotravuje, že nerevem do vankúša, keď ma naserie a že nerozprávam celý čas iba o ňom, ak už teda náhodou nie som s ním.
Mala som zopár ..ehm...známostí, ale to len tak, dve rande a čau. No a Jara. Ale ten...nezapadá do žiadnej kategórie.

No a teraz, po viac ako troch rokoch ma chytila akási potreba niekoho mať. Nemám veľa kamošov, nemám chlapa. To sa mi stalo asi prvýkrát v živote, že som začal túžiť mať frajera. Nie nejakého konkrétneho, proste len niekoho, kto ma naučí milovať, milovať sa a kto bude milovať mňa.
Ale bránia mi v tom niektoré faktory. Napríklad asi ten najdôležitejší, ktorý som už spomenula v inom blogu, a to, že odmietam chlapov. Stále myslím na to, keď sme boli pred mesiacom v bare, jeden mi kúpil ružu, pochválil moju krásu, netlačil mi kaleráby do hlavy, správal sa ku mne ako k inteligentnému rovnocennému človeku, pozval ma na drink a keď si vypýtal číslo, poslala som ho do prdele s tým, že sa musí viac snažiť. Nadávala som si už keď som to vyslovovala. Ja to nechápem. Nechápem SEBA. Neviem, či mám nejaký blok alebo čo. Nemyslím na to lebo sa mi páčil, ale preto, lebo sa takto správam ku každému a pritom nie som namyslená, skôr naopak! A takto prichádzam o nádejné kontakty, priateľstvá, možno vzťahy...

Už ma to trochu všetko mrzí. Aj tie ostatné faktory, ktoré sa snažím postupne odstraňovať, aj tie, ktoré neviem ovplyvniť.
Kamarátka, ktorá ma vzťah 3 roky, mi povedala, že ten jej chlap jej vstúpil do života len tak. Že ona nehľadala, a možno preto sú teraz tak dlho spolu a milujú sa.
Dobre. Nehľadala som. Nič. Hľadám. Nič. Toto vidím, keď sa pozriem za seba.
No a ten, ktorého som začínala ľúbiť, povedal, že naňho príliš nalieham. Nebola to pravda, objektívne, povedal to preto, lebo chcel len sex, drogy a milión ďalších báb.
Neviem.
Niekedy mi proste chýba nejaké chlapské rameno, ruka, vôňa, oči, ktoré žiaria, keď sa na mňa pozrú, možno kúsok romantiky, bozky, bože, tak strašne dávno ma nikto nebozkával na krk, tak dávno ma vôbec nikto nebozkával...
Nehovorím, že chcem manželstvo, chcem len skúšať, chcem len niekoho, kto ma bude mať rád, ale takou láskou, ktorú nebude cítiť k inej...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár