Spomenula som si na film Marley a ja. Je taký nádherný, vždy pri ňom plačem. To preto, lebo odkedy máme nášho malinkého, viem, že tá láska, ktorá sa dá cítiť k tomu nevinnému zvieratku je neuveriteľná.

Akurát som sa dozvedela, že ho dnes ráno zrazilo auto, ale našťastie žije. Len mi je tak strašne smutno, lebo s ním ani nemôžem byť, neviem ani zastaviť plač, ja nechápem, ako sa niečo také mohlo stať, veď on je taký malý a taký zlatý, prečo mi ho nejaký KOKOT zrazil?

Naozaj som si nikdy nemyslela, že NIEKOHO, lebo on je NIEKTO, budem tak neuveriteľne ľúbiť. Dokým sme ho nemali, nevedela som to pochopiť, prečo niekto berie zviera ako súčasť rodiny, ale už chápem, on je taký krásny, taky bezbranný a nevinný, vždy mi prejaví lásku, cit, keď mi je zle, len príde, netrepe blbosti, proste si len na mňa ľahne, olízne mi ruku a ja viem, že to všetko berie na seba. Keď prídem, skáčo po mne, chvostík mu ide odpadnúť, teší sa zakaždým rovnako, ak nie aj viac, celú ma vyoblizuje a je taký vďačný za každú maličkosť.
Ja ho strašne ľúbim a ešte stále neviem plakať, lebo sa oňho kurevsky bojím.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár