Prečo sú ľudia takí?

Toto som našla po skoro piatich rokoch :

Tak mi napadlo...Prečo sú ľudia takí?


Sedela som v autobuse na sedadle s nejakou starou pani. Oproti nam sedel zaľúbený párik. Mladučké dievča s dlhými blond vlasmi a prenikavými modrými očami oblečené do príťažlivého oblečenia bolo schúlené do náručia punkera. Šťastne si udeľovali jeden bozk za druhým. Stará pani neustále opakavala: ,,Tá dnešná mládež, to je hrozné... Prejavy sexuality na verejnosti a k tomu aj hrozný štýl..." čím, pochopiteľne, narážala na punkera a nervózne si odfrkávala. Prečo sú ľudia takí?


Kráčala som po ulici a uvidela som bezdomovca schúleného na lavičke, ako žobroní o kúsok jedla. NIE o peniaze na alkohol, ale o JEDLO. Zabehla som do bufetu a doniesla som mu malý sendvič. Na viac som nemala. Vdačne sa na mna usmial a nekonečne mi ďakoval. Sadla som si na neďalekú lavičku a videla som, ako k bezdomovcovi prichádza nejaký mladý pán oblečený v obleku a s kufríkom v ruke. Ani si nevšimol bezdomovcove prosby. Prečo sú ľudia takí?


Kráčala som po chodniku bez cieľa a zrazu vidím starčeka o barli, ako prechádza cez priechod pre chodcov. Mal zelenú a bol uz skoro pri konci. A zrazu vidím strašne rýchle auto a frajera za volantom, ktorý nehľadí na to, že má červenú. A on prešiel starčeka. Nezastavil sa, aby mu pomohol. Nie. On sa ani neobzrel. Prečo sú ľudia takí?


Keď som bola malá, počula som každý večer zo spálne mamine výkriky, otcove nadávky a údery. Každý večer vychádzala mama zo spálne s uplakanými očami a držala ma na rukách v snahe ukryť aspoň mňa pred otcom. Každý večer ma otec hľadal sladkými slovkami, a keď som naletela, skončila som ako mama. Čo ma zase privádza k myšlienke - Prečo sú ľudia takí?


Na to asi neprídem nikdy...

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu