Má krátke brčkavé vlasy,strašne sa jej vlnia,hlavne keď je vlhko,vyzerá ako baranček,aj tak ju niekedy volám,pričom zas naoko nahnevane mračí čelo.
Nosí opätky,sukničky,legíny a vyzerá pekne.Má takú iskru v očiach.Keď sa do nich hlbšie zadívate,uvidíte tam nehu a lásku,ale aj životné sklamanie a smútok.
Nie je to taká typická mama.Nenosí zásteru a nemá vlasy došediva.Líči si riasy,pery a líčka,nie je nezvyklé,keď si oblečie červené silonky,kabátik a vysoké opätky,ale ja ju poznám aj inak.Ako v teplákoch hneď po jedle zaspí na gauči.Ako mi rada varí.Ako rada pozerá dokumenty a v posteli pred spaním číta knižku,lebo poobede sa vyspala.
Typickou mamou je v zverských inštiktoch.
Je schopná chrániť ma slovami aj telom.Snaží sa zachrániť ma pred životom,aký mala ona.Nezaťažuje ma svojimi problémami,aj keď niekedy sa mi to z nej podarí vypáčiť.Keď sa k nej priviniem,stále vyzerá akokeby nevedela čo robiť(niekedy mi to pripadá akokeby naozaj nevedela,lebo jej mama zomrela skoro a ona nevie,ako reagovať),ale hneď ma objíme okolo pliec a pobozká na čelo s láskou,akú možno cítiť len od rodičky.Chce mi dať aj posledné,aj na úkor seba.Obetuje sa každý deň.
Áno,niekedy na seba zvýšime hlas,no potom je nám to obom ľúto,aj keď ona nič nepovie,lebo ona je strašne tvrdohlavá a aj keď viem,že ma neskutočne miluje,nevie mi to dať akosi najavo.Teda,vie.Vecami,ktoré mamy robia,ktoré som už spomenula.Ale nepovie mi,že ma ľúbi a že by za mňa dala život.
Ale to je ona.Chráni svoje city pred okolitým svetom.Rozumiem tomu.Ale som jej dcéra.A preto sa k nej priviniem ja a bozkávam ju sama.Aby vedela,že svoje city predo mnou schovávať nemusí.Pretože ja ju tiež milujem.A tiež ju chránim,ako sa dá.Aj keď zatiaľ,a dúfam,že nebude potrebné viac,len slovami.
Dúfam,že tu bude so mnou ešte veľmi veľmi dlho.A dúfam,že bude šťastná,šťastnejšia než teraz.A dúfam,že budeme môcť do konca života do šťastie zdieľať spolu.Pretože mamy nikdy nie je dosť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár