Moje prázdniny začali už tak okolo 20.-teho júna, keď moja trieda bola na koncoročáku a ja som sa rozhodla, že prachy, za ktoré by som si tam kúpila fľaše, miniem na plaváreň. Chodila som plávať a každý deň som nemohla uveriť, že ma čakajú dva mesiace vegetu.
No a potom som do školy prišla len tak sa ukázať v krátkych šatočkách, zaniesť učebnice a vypýtať si potvrdenie o návšteve školy. A potom, majte sa, vy ovce!
Prvý týžden si ani nepamätám, to som si asi len užívala, že môžem len tak celý deň sedieť a ležať a sedieť a ležať. A potom mi zavolali z jednej firmy, kde som prišla na výberové konanie a už tam sa mi to nezdalo veľmi...normálne. Ale išla som tam. Vydržala som tam tri týždne - do konca júla. Za ten čas som zarobila rekordne málo peňazí. Už mi z tej roboty začalo trochu šibať, ale v pravý čas som sa zdvihla a odišla. Ale malo to svoje pozitíva. Stretla som Romana, zoznámila som sa s Paťkou a kúpila som si aspoň nejaké veci.
Aby som sa v auguste nenudila, kúpila som si permanentku na plaváreň a urobila som zo svojho tela to, čo som z neho chcela mať, aj keď teraz sa to trochu vrátilo do pôvodných koľají, ale stále sa na seba rada pozriem. Začala som znova navštevovať knižnicu a objavila som svoju sesternicu (teda ona mňa).
Chodila som s tatinkom ,,na pivo" a dosť som sa s ním zblížila. So segrou sme boli tancovať a piť a s Paťkou sme sa rozprávali o láske. Moju nádhernú sesternicu som naučila piť mojito a kúpila som si čierne lodičky na vysokej platforme.
Naozaj nič mi nechýbalo. Bola som so všetkými, ktorých som milovala. Síce som nebola na festivale ani som nežúrovala každý večer, ale bolo mi super. Bola som vyspatá aj keď som vstala o šiestej a keď som o pol siedmej išla do obchodu, bolo také teplo, že som si mohla dať len žabky, kraťasy a tielko. Bola som skoro každý deň šťastná a usmiata, nevystresovaná, nemyslela som na školu. Pretože tam sa rozhodne neteším.
Teraz prichádza to horšie. Jasné, že to neberiem nejako tragicky, ale rozhodne sa mi tam nechce ísť. Dokonca ešte nemám ani vybavené oslobodenie z telesnej a neviem, čo budem robiť...Nemôžem cvičiť, nechcem, neznášam to!
Ale ešte má čakajú dni strávené na horúcom piesku pri mori, takže aspoň sa mám na čo tešiť.
Juchú!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
melibea
3. 9.sept. 2011 21:50
čierne lodičky na vysokej platforme sú najlepšie
Napíš svoj komentár