Asi som sa príliš na ňu naviazala,inak si neviem vysvetliť,že ešte stále na ňu myslím každý deň.Na moje krásne dvojčiatko.
Ešte v škôlke sme sa spolu hrali,v škole sedeli spolu v lavici,aj keď nie stále,ale potom som odišla a až vtedy naše priateľstvo začalo dávať skutočný zmysel.Boli sme spolu vždy,keď sa dalo.Sedávali sme spolu na lavičkách,neskôr v baroch a kaviarniach.Kupovali si lízanky a neskôr cigarety.Chodili sme jedna ku druhej pozerať telku a neskôr piť.Chceli sme vyskúšať všetko,ale len spolu.Niečo sme skúšali stále a stále,s niečím sme prestali.
Kedysi sme si vonku menili tenisky,ja som mala jednu jej a jednu svoju a ona tak ist bliekali sme sa do mikiny a riflí tej druhej,ja som sa predstavovala jej menom a ona mojím.
Raz mi zavolala,keď sa prvýkrát bozkávala.Keď som sa bozkávala ja,dokonca bola pri tom.
Vedela som o nej všetk na mi hovorila,že som krava,keď som urobila niečo hlúpe a ja som to okamžite napravila,lebo ona mala vždy pravdu a ja som to vedela.
Vždy ma navoňala svojou voňavkou,Christina Aguilera,presne si pamätám na jej vôňu...
Dávala mi čítať svoj denníček.
Fotili sme sa jej ružovým foťákom a púšťali sme si pesničky z našich starých telefónov.
Sedeli sme v jej vchode,keď už nemohla ísť von.
Maľovala mi pery svojím červeným rúžom,dúfala som,že ich budem mať také krásne ako ona,lebo ona ich má ako Angelina,nie,má ich krajšie,oveľa.
Strašne mi chýba.Každý deň myslím na to,čo sme spolu robili.Ako zasiahla do môjho života.Že to bol prvý človek,ktorého som si pripustila tak blízko,ktorý mi bol naozaj naozaj blízky.Rozmýšľam,ako sme sa objímali,pusinkovali,ako som ju milovala.A vždy mi napadne otázka,či ju milujem ešte stále.Musím nad tým rozmýšľať každé ráno,doobedie,na obed,poobede,podvečer,večer aj v noci,pretože sa mi každú noc odvtedy o nej sníva a ja si ráno všetko pamätám a zobudím sa s úsmevom alebo so zaschnutými slzami.
Chcem sa jej ozvať.Ale keď si spomeniem,prečo sme sa vlastne prestali stretávať,správu zruším.Ja viem,musím odpustiť,aj som si uznala,že chyba bola aj na mojej strane,ale bojím sa,myslím si,asi aj viem,že ona je už iný človek,takže nebude mať možnosť ani nebude ochotná spoznať,že ja som tiež iný človek,ale lepší.Nezmenila som sa v spomienkach,chcem s ňou robiť to isté,čo predtým,len už nie som taká...To vie len ona a ja...
Milujem ju .Kedy to ten čas už zahojí?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár