Jedného dňa prídem nato, že mi to nestačí. Že sa neviem dostať ďalej, je predomnou akási bariéra, ktorá ma nepustí za akordovú hru a ľahké vybrnkávačky. Nie som zrovna talent.
Ľahká pomoc, prihlásim sa na školu. Ale nie na obyčajnú ZUŠ, v tej som strávila už dosť času pri klavíri, nebudem predsa hrávať vážnu hudbu z nôt, keď chcem hrať rockové sóla. Našla som ideálnu školu. S ideálnym učiteľom. Rozhovory s riaditeľkou dajú zabrať, no keď sa zjaví môj nový učiteľ, s ktorým som si vlastne nikdy nestihla vykať, vyzerá to lepšie. Mesiac gitary sa nesie vo veselom duchu, učím sa fajn veci, presne toto som hľadala....
Po mesiaci ma čaká zlá správa, môj učiteľ zo školy odchádza, nahradí ho nový.... Ako tvrdí riaditeľka, lepší a mladší. Hovorím si, veď to nič, skúsime i nového, snáď bude fajn. Ale on nieje. Prvá veta, ktorú mi tento mladý blonďák hovorí je, že je tuhý fajčiar s otravou kyslíkom a musí si ísť zapáliť. Nemám rada fajčiarov. To bude srandy.
Po mesiaci s novým učiteľom rezignujem. Nenaučila som sa nič. Toto nieje učiteľ, ale nejaký týpo, ktorý zrejme nepochopil, aká je jeho úloha na tejto škole. Odhlasujem sa. Riaditeľka s úsmevom na tvári sa pýta, či budem chodiť na súkromné hodiny k bývalému učiteľovi. Hovorím, že by som rada.
Bývalý učiteľ sa na tom dobre baví. Napriek celkom sľubne vyzerajúcim dohadovaniam som uňho už na gitare nebola. Tak sa pretĺkam ďalej, znova ako viem, hrám, čo dokážem. No nič moc, za ten čas iní by asi hrali lepšie.
Nuž, asi nie som taký talent. A slávny gitarista zo mňa i tak nikdy nebude....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
lui74
12. 8.augusta 2010 07:21
kolko stála "gitara z hypernovy"?
Napíš svoj komentár