Bol jeden z tých pochmúrnych dní, keď ráno vyšlo Slnko, a v spráchnivetej ohrade sa dvihol prach. Keď preletelo stádo koní, malých, smutných koní, a zamestnanec zapol dinosaura. Čerešnička na torte, Rex, sa nehýbal. Asi ho zmohli deti. Bol jeden z tých posratých, smradľavých dní, keď na brehu hnilo mäso a zápach bol tak silný, že aj muchy sa mu vyhýbali. Znudená pokladníčka oznámila: bez doprovodu, nemáte tam červený pás.
A tak sa jedno malé šteňa vybralo do týchto nepríjemných končín, bez doprovodu, a predsa s doprovodom.

Bol jeden z tých horúcich dní, a ani svorka vlkov už nemala chuť vyzerať strašidelne. Aj keď prázdne pohľady a nepríjemne vytŕčajúce rebrá na zákazníka asi tiež nepôsobili príliš opojne. Alebo si to tí zaslepenci vôbec nevšimli? Africké zvery márne pozorovali obrovské prázdne výbehy zo svojich zatuchnutých mačacích dier, a už ani nie s dôverou, a ani nie s nádejou v lepšiu buducnosť, no stále s vôľou prežiť túto skazu.

Aj on vtedy, v to hororové ráno otvoril oči, a šiel privíať nový, smutný deň. Vtedy ešte nevedel, že jeho trápenie čoskoro skončí. V kútiku svojej starej ohrady objavil stvorenie, ktoré to vzdalo, ktoré už nemalo silu ďalej to skúšať, aďalej bojovať, a ďalej žiť. V kútiku svojej ubolenej duše si priznal prehru a smutne poslal Zbohom svojim kamarátom, a aj tomu stvoreniu, zvláštnemu zlomenému stvoreniu tam v jeho ohrádke. V kútiku svojho srdca cítil jemné pichnutie. V kútiku svojho intelektu si pomaly ľahol na zem, pohľad uprel naposledy na kamarátov, stojacich navôkol, a zavrel oči. Tak ako po pohrebe ľudia, aj tieto kone sa pomaly jeden po druhom pozbierali a vytratili sa z výbehu. Pomaličky, aby nezvírili prach, nechali ho spať. A čakali, kým ich niekto odthrne od tej hrôzy.

Medzitým akýsi brontosaurus zakričal na dieťa a švihol ho chvostíkom, dieťa zvrešťalo a začalo sa smiať. Medzitým sa jedno znechutené šteňa dívalo na mŕtveho koňa a pýtalo sa, prečo tak tvrdo spí. Medzitým zo stáda zmizol kamarát, a žiadny nový sa nezjavil. Stará vlčica nežne zavyla, a popriala mu dobrú noc. Zoo sa zavrela, zvieratá sa tíško zišli, potiahli si slamku, a poľutovali chorú srnu, ktorá si vytiahla tú najkratšiu....

 Blog
Komentuj
 fotka
stenatko  24. 9. 2012 12:29




Ten koniec
 fotka
soraya  24. 9. 2012 20:59
@stenatko čo sa ti nepáči na konci?
 fotka
stenatko  24. 9. 2012 21:32
Práveže ten koniec sa mi páči
 fotka
soraya  24. 9. 2012 21:34
@stenatko a prečo potom od teba nemám hviezdičky?
 fotka
stenatko  24. 9. 2012 21:35
A nie sú komentáre lepšie?



Na, dám ti i hviezdičky



Btw, mali by sme ísť do Zoo zase, aby si vedela pokračovať, ktovie čo zdochlo/zdochne nabudúce
 fotka
soraya  24. 9. 2012 21:37
@stenatko najlepšie je aj aj



nie, ja už tam nejdem, mám z toho traumu a ešte potrebujem napísať erotickú poviedku výbeh siedmych vlkov, ale ja neviem písať erotické poviedky
 fotka
stenatko  24. 9. 2012 21:42
S erotikou ti ja nepomôžem, držím celibát. Musíš niečo vymyslieť.
 fotka
soraya  24. 9. 2012 21:46
@stenatko ja to vidím skôr tak, žesa na to vybodnem. sa divim, že vôbec toho som napísala
Napíš svoj komentár