Začala ju nenávidieť, radosť poklesla.
Tešila sa z maličkostí, z hlúpostí.
Nepoznala silu citu, nežnosti.
Milovala mnohé, ale inak. Ľudí nie.
Každý večer potichu jej smutná pieseň znie.
Boli časy, keď verila zázrakom.
Že niekoho rada má? Ani náznakom.
Vraj ju inú poznajú, takú veselú.
Bez problémov, bez únavy, sťaby kreslenú.
A ona sa láskou netrápi, veď i tak nemá ju.
Úsmev dáva neveselým, ak ho pýtajú.
A v jej duši panáčik si točí kormidlom.
Mení život, túžby a smer nevidno.
Verí táto Lady v cestu do raja.
Niektorí z vás poznajú ju, je to Soraya....
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
chrisdane
2. 11.novembra 2010 08:31
top
Napíš svoj komentár