Potom však prišli divné dni, všetci začali odchádzať a ja som bola sama doma. Bála som sa, že sa už nevrátia, ale stále sa nakoniec vrátili. Tak som si povedala, že sa nemusím báť a kým bol "pán" a rodina preč, ja som sa hrala, našla som chutné kožené topánky, ftipných farebných hadíkov za telkou a aj kufre....
No stále keď moja nová rodina prišla domov, ja som sa tešila, ale oni nie. Kričali, hrozili mi, a neskôr ma začali biť. Neviem prečo to robili, či som spravila niečo zlé. No okrem toho sa nič nezmenilo, ja som sa ďalej hrala so všetkým čo som našla, akurát keď rodina prišla domov som sa radšej hneď schovala. Juj, už ma aj zúbky boleli ako rástli....
Raz ma môj pán niekam vzal. Tešila som sa, mala som rada prechádzky. Išli sme niekam do lesa, bolo tam fajn. Ale tu ma zrazu pán priviazal k stromu, dal mi deku, misku s vodou a povedal: Prepáč, ale veľmi vystrájaš. Zničíš nám nielen byt, ale aj život. Pochopíš to, veď si len pes.... Nechápala som čo hovorí. Odišiel. Zostala som sama s dekou a miskou vody, ktora v tomto februárovom mraze hneď zamrzla. Prečo odišiel? Kedy sa po mňa vráti? Bola mi strašná zima. Tak tu teraz ležím a čakám môjho pána. Už sa nevládzem hýbať, ale verím že po mňa príde. Som unavená, ani tú zimu už necítim, tak sa vráť, prosím....
....už viem, že sa nevrátiš. Lebo som bola len pes. Moje malé studené telíčko našla mladá baba na prechádzke so svojím milovaným bundášom. Strašne plakala. Nemôžem jej zavrtieť chvostíkom a povedať neplač. Prečo nemôžem? A prečo vlastne plače? Veď mňa už nič nebolí. A môj pán si na mna o pár dní ani nespomenie....
....toto je príbeh stoviek nielen vianočných darčekov, ale mnohych steniat, i odrastenych psov. končia mŕtve, alebo v útulkoch. može za to jedine ČLOVEK....
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
2
áno, je to tak a je to strašné, ale ako to tým idiotom vyvsetlíš
a myslím si, že je menšie zlo dať psíka do útulku, ako ho niekam priviazať či odložiť - vtedy aspoň existuje šanca, že zvieratku poskytne domov niekto iný, kto možno nie je taký zbabelec
a myslím si, že je menšie zlo dať psíka do útulku, ako ho niekam priviazať či odložiť - vtedy aspoň existuje šanca, že zvieratku poskytne domov niekto iný, kto možno nie je taký zbabelec
3
Wow, no.. čo povedať.. Normálne si ma rozplakala. Tak pekne, vtipne to začínalo, ale ten koniec.. no bohužiaľ máš pravdu. Tento blog by mal KOLOVAŤ po internete a dostať sa ku všetkým ľuďom, čo to takto riešia. Možno by si zachránila pár psích životov. Lebo je to naozaj perfektne podané.
4
Máš pravdu, je to smutné a po Vianociach som vždy z toho smutná, keď vidím tích nevinných psíkov, ktorí takto dopadli kvôli ľudskej hlúposti a bezohladnosti.
Napíš svoj komentár
Zrejme kvôli/vďaka podobnej situácii máme teraz doma fenku yorkshirského teriéra...