S fosforovou sviečkou sa po izbe budem flákať.
Zabalená do labutích krídel preplávam moria.
A deti pod krížom v samote zhoria.
Dýchať budem, kým nedopijem čaj.
Na asfalt vylial sa z borovíc háj.
A slzy tečú mi, tečú bolestne po tvári
a hladná mačka nám zavýja v žalári.
Zahalená v závoji lásky precitám
a prázdny pohľad zas upieram k nebesám.
Moje myšlienky krvavé plačú z ľúbosti.
Augustový mráz sa vpíja do kostí.
Ako exorcista, čo vyháňa z ľudí diablov,
ako tieň, ktorý do rokliny vtiahlo.
Ako báseň bez konca a les plný krás....
Je náš život, naša smrť a večná láska v nás.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
nataly005
7. 12.decembra 2010 16:02
(Thumbs)
Napíš svoj komentár