Stojíš v daždi a pozeráš. Hľadíš do svojich spomienok. Všetkým tak dávnym znova sa uberáš, dážď hasí v duši plamienok. Pred tebou cesta rozrytá, kvapky sú zrazu studené.... za tebou stopa vyrytá, oči sú od sĺz červené. Spomínaš na domov v údolí, hviezda ti ukazuje smer. Všetko čo bolí raz prebolí, tak to cháp a kráčaj na sever.... Blog 3 0 0 0 0 Komentuj