Stojíš v daždi a pozeráš.
Hľadíš do svojich spomienok.
Všetkým tak dávnym znova sa uberáš,
dážď hasí v duši plamienok.

Pred tebou cesta rozrytá,
kvapky sú zrazu studené....
za tebou stopa vyrytá,
oči sú od sĺz červené.

Spomínaš na domov v údolí,
hviezda ti ukazuje smer.
Všetko čo bolí raz prebolí,
tak to cháp a kráčaj na sever....

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár