Čakáš snáď na deň posledného súdu?
Božskou nevinnosťou spútané
No na rukách nemáš pevné lano zmotané
Neplač, si láskou nasiaknutý kvet
Takých ako ty si na svete viac niet
Tvoj úsmev rozžiariť vie Slnko
A Tvoje oči zasievajú nádeje zrnko
Neplač, Stvorenie, čo niesť má ťarchu sveta
Pretože na Tvojich snoch aj ten môj sen lieta
V búrkach ukazuješ svetlo tulákom
A oni vďaka Tebe stále veria zázrakom
Si dcérou aj synom šťastia i nešťastia
Kým Ty sa smeješ, naše cesty sa nestratia
Až zo sveta vytratí sa nádej, radosť detí
Potom plač a vedz, že pani smrť k nám letí
Však ty synom i dcérou osudu si stále
Čo zahynúť chceš ako malé sŕňa v tráve?
Svojou slzou utop smútok z našich kostí
Rozžiar Slnko, priveď nádej a privítaj hostí....
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
chrisdane
10. 4.apríla 2011 22:32
vedel by som si to predstaviť zhudobnené ... veľmi pekné
Napíš svoj komentár