No a trošku sa vrátim do reality, k mojej stužkovej. Konala sa 12.11.2010. Krásny dátum, že áno? Nikto neplakal kvôli tomu, že som už dospelá, a nikto na mňa nebol hrdý. Uvedomila som si koniec. Nie taký, ako celá moja trieda, ale taký, že z celej tej prijebanej triedy na mne nikomu nezáleží, a vlastne ma tam nikto nemá rád (snáď aspoň luthien je výnimka). Ako inak by sa mohlo stať, že si táto plne demokratická trieda takmer 100 percentne odhlasuje, že jednoducho na stužkovú neprídem?
Nepíšem tento blog preto, aby som vás oboznámila s touto skutočnosťou, skôr preto, aby som nezabudla, pretože celé to obdobie pre mňa strašne veľa znamenalo. Človek je stvorený preto aby zabúdal, ale ja na to zabudnúť nechcem. Nemôžem, ale spomienky s odstupom času blednú....
Na moje stužkovej som na sebe mala rifle, čierne tričko a nejaké tie botasky. Sprevádzal ma ňou jeden jediný človek. Teda aj pár ďalších ako napr. mamradadeli a pod. Vôbec si už nepamätám, o čom všetkom okrem tej mojej stužkovej sme sa bavili.... Boli sme v Koloseu, v ten deň som do seba naliala posledné pivo vo svojom živote.... Keď sme boli už v trošku inom podniku, spýtal sa ma, či s ním nepôjdem na druhý deň na chalupu. To som nechápala, prečo by tam ťahal práve mňa, keď má určite všade navôkol kopu kamarátov a krásnych holiek, tak načo tam chce mňa, zničenú, nudnú, nezaujímavú babu....
Odvtedy som nechápala veľa vecí, ktoré sa diali, ktoré mi hovoril, ktoré som si musela sama v sebe vyriešiť. Ale jedno, čo viem je, že od tej stužkovej mám pri sebe každý deň človeka, toho jedného, toho, ktorého milujem. Možno vo mne našiel to, čo iní nevideli, možno je to len riadny blázon Ja len dúfam, že nikdy nezabudnem na tie detaily, kvôli ktorým boli tie chvíle tak krásne. Nie, nebudem vám ich písať, tie sú len naše, pri tých sa my pousmejeme, a nikto nepochopí. A napriek tomu, že budúcnosť neriešim, žijem pre prítomnosť a minulosť ma väčšinou desí.... Nech bola stužková mojej triedy akákoľvek, je mi to jedno. Lebo vtedy som zistila, kto z koho. Všetko, čo sa stalo, malo dôvod a ja nič z toho neľutujem. Moju triedu som odvtedy brala s rezervou, až kým neprišiel deň posledného zbohom. Už sa s nikým z nich nemusím stretnúť. Ani nechcem. A moja stužková bola aj tak krajšia, lacnejšia a hlavne, s oveľa väčším a úžasnejším výsledkom
No a záver? Snáď len, že nie je stužková, ako stužková....
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
2
Verím, že je to skutočný príbeh a že tvoji exspolužiaci sú skutoční debili.
3
milujem spomienky na stužkovú.. a inac aj ja som mala stuzkovu v ten isty deň..
4
tiež celkom nechápem to odhlasovanie, čo si sama nechcela a oni sa dohodli, že ťa nebudú presviedčať alebo ako?
5
Veronika L milujem ťa, aj pre naše státie pod oknom, aj pre tvoju sestru s jej dovtedy neznesiteľnou otázkou a vôbec so všetkým, čo k tomu patrí
Napíš svoj komentár
A ako sa do odhlasovat ze neprides na stuzkovu? Akoze - my ta tam nechceme, pal do pice?