Motýlik lieta si cestou-necestou.
Po dúhe.... ku hviezdam.
Bude vždy letieť tam,
kde čierna smrť je bielou nevestou.

Tisíce farieb, tisíce kvetov,
lieta si, lieta....
Nežne
Ľahko
A z lesa snáď harfa znie....

Tu sa zmení na Pani v čiernom.
Jej tieň je silný piktogram
kreslený v obraze, ktorý nemá rám.
Veselá lúka tancuje s vetrom.

A tak lesom života a farieb
kráča motýľ v človeka zmenený,
čierna pani a jej tieň ranený.
Za ňou stovky dúhových malieb.

Vchádza do temného lesa
....rozžiariť miesta, na ktoré motýle už dávno nelietajú

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár