Stojim na tej najvyssej skale,
slnko sa straca za obzor.
Hovoria mi: "Nemysli na neho stale!
Anjeli ho strazia...a davaju pozor..."

Silne tatose hucia na cestach,
neznaju bolest, nemaju strach.
Vsak ti, co v nich sa skryvaju
obcas bolestne mrtvy padaju.

Odisiel si rychlo a nic si necitil,
vsak svojej lasky zivot si zatratil.
Lubil si ju a kazdy poznal tvoj smiech,
ja ticho placem, ked dazd vraza do striech.

Tvoj kon uz nikdy ta nebude niest,
ani lietadlo sa s tebou uz nemoze vzniest.
Teraz len spievame tichucke kumbaya,
spomienkou na teba kazdy sa opaja.

Gitara ticho znie, vy svoje cesty si krizte.
Ja hovorim Zbohom a...Zas nekdy priste....


....venovane kamaratovi, ktori ma zranil viac ako ktokolvek iny tym, ze nas navzdy opustil...

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár