Včera slnko svietilo a dnes plače nebo
Pred pár rokmi stretol ráno a zrazu tu nebol
Bolí to, tak strašne bolí, keď otec sa nevráti
Vtedy život každého z nás naruby sa prevráti

Zajtra to budú 3 roky, čo odišiel jeden z nás. Niekomu otec, niekomu kamarát, inému úplne neznámy človek. Ľudia občas odchádzajú bez dôvodu, bez upozornenia, v sekunde. Nie, nezabúdame, nikto z nás nezabúda. Len si zvykáme. Na ich neprítomnosť, na zlý pocit, na to, že sme toho mohli a mali stihnúť viac. A nechápeme. Nevieme pochopiť....

Apríl prišiel, i počasie začína blázniť
Milovaný a nenávidený, občas s chuťou vraždiť
Ako symbol smrti, symbol života
V rieke zoťatých hláv ten apríl si hrkúta

V apríli som sa narodila. Vždy som ho mala rada, bol to môj mesiac. Jeden rok ma apríl priviedol na 3 pohreby za sebou. Najbolestnejší apríl v živote. Stále ho mám rada, aj keď, pár vecí mu neodpustím....

Aj dnes je prvý apríl, ľudia si zo seba robia žarty
Cyklóna prišla a deti z nudy hrajú karty
Však zanikne a nikdy viac už nezjaví sa
Príde iná, nová, taká čo života nebojí sa.

A podvečer, keď deň usínal, slnko sa zjavilo spoza mrakov, a vlialo do života nádej. Padlí tu sú, akoby nepadli, držia nad nami stráž. Bez nich a predsa s nimi kráčame ďalej za svetlom....

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár