O láske

Báseň, taká jemná, vzletná,
necháva sa unášať silou vetra
keď prebúdza sa nové ráno
a stojíme pred starou bránou.

Z čarovnej skrinky tichá pieseň hrá
a láska letí na krídlach vrán.
Tie, ako noc čierne, krákajú,
že sa v kráse tvojich bozkov strácajú.

Písať o láske nikdy som nechcela,
ani tieto riadky nestoja za veľa.
A aj keď ma čaká cesta neistá,
pri tebe chcem dnes aj zajtra stáť.

Občas pýtam sa ťa skromne:
Prečo ja? A ktorá príde po mne?
A začínam veriť ti, že ľúbiš ma
a možno sa neprebudím nikdy z tohto sna.

Dnes píšem báseň pre dvoch ľudí,
nie však pre tých ktorých nudí.
Je o tebe, a o mne tiež,
o láske už niečo vieš.

No ja nie a strach mám stále,
ako malé šteňa v tráve.
Príde deň, keď začnem vlastnú hru.
A dovtedy, bez lží ma ľúb....

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu