Osudová

Ešte sme jedného neoplakali,
a tu nám ďalší odišiel.
Tak rýchlo sme ich zrazu strácali....
tváre miznú v kope mŕtvych tiel.

Spieval o svete a osude,
jeho hlas nikto už počuť nebude.
Plameň sviečky dymom maľuje,
smutná pieseň tichu kraľuje.

Prázdno v srdci ešte stále mám,
sťažka hľadím k modrým nebesám.
A že som ho nikdy nestretla?
....ale jeho pieseň hlavu poplietla.

Chýbať začne mnohým z nás,
už prebudí sa len spomienkam v nás.
Tak tu bol, žil, spieval a mrel,
aby jeho hlas naveky nám znel.

 Blog

8 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu