Môžem. Ráno som sa bavila písaním práce na divadlo. Vytvorila som pokračovanie a zároveň záver Euripidovej Medeie. Tešila som sa, že najhoršie - napísanie práce- mám za sebou, no potom, teda, dnes po práci, som otvorila 120 stranové poznámky z divadla, a zistila som, že neviem do hlavy natrepať ani jednu. A keďže dnes na to asi fakt nemám deň, zapla som si BZ. A "prudím" na seba. Štvem sa. Nemám zlý prístup, nerobí mi problém všetko vypnúť, odsunúť si myšlienky a sústrediť sa na to, na čo treba. Aj to pochopím, aj si to viem logicky vyvodiť. Len si to nepamätám.
A tak zapnutý MB, rytmicky stláčam PageDown, a čakám, kedy to príde. Kedy sa mi rozsvieti v hlave, kedy stretnem myšlienku, kedy mi napadne niečo, čo nie je úplne off topic. Čakám, kedy bude koniec skúškového, kedy sa mi všetko okrem hudby bude zelenať, a dúfam, ja verím, že sa aj bude....
Pijem v priemere 5 káv denne, a vždy keď vôjdem zo zimy do tepla sa mi pustí krv z nosa. Žijem výhradne na chlebe a pomazánkovom masle. A neviem sa dočkať, až Všechoviciam zamávam. Síce ich milujem, ale čo z toho, keď ich nenávidím. Teším sa na to, ako budem nadávať, že mám o ničom brigádu, že veľa cestujem a nikdy sa nevyspím.... A budem z toho mať radosť, až kým.... Kým nepríde ďalšie skúškové
Hold, vysoká, dievča zvykaj si....
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
greyness
28. 1.januára 2012 22:58
som na tom podobne. toto skúškové už nezvládam
Napíš svoj komentár