Horela svieca divým plameňom.... Hádžeme hrachom, sťaby kameňom. Slyšíš nasu prosbu poslednú, nech kvety v jej očiach nikdy nezvädnú. Dýcha ťažko a predsa divoko, so slzou stojíme všade navôkol. Prosíme Teba a ty sa pozeráš, na pomalý odchod jej ticho dozeráš. Plameň sviece temne dohára. Krv jak víno sa preliala z pohára. Posledný výdych a za ním len tma. Končí dnes táto nevšedná hra. Statočná čistá krv prestala tiecť, hodiny vlečú sa a budú sa vliecť. Kopytá tmavé už nezrýchlia trysk. ....nikdy to nebýval tak veľký risk. Tmavý dym zo sviece stúpa, hlava, čo zaspala, nebola hlúpa. Zbohom jej dávame posledný krát a život plný je nešťastných strát.... (....básnička venovaná jednému skvelému koníkovi menom Clea...) Blog 6 0 0 0 0 Komentuj