Práve som si pustila Gotthard.... Skvelá kapela, na škodu veci, že ich takmer nikto nepozná.... Pred časom som si povedala, že záhradu okolo nášho domu dám dokopy, začínala pripomínať prales, a pritom, kedysi dávno to bol jeden krásny dvor.... Áno, je pravda, že sa o to starala babka, a odkedy tá začala umierať, tak záhrada chátrala. Dnes sme v záhrade urobili veľký kus práce, ja, môj Mišík a tatínek. Zrezal sa jeden strom, aby mohol rásť iný a spravil sa trochu poriadok.
Keď Mišíček odchádzal, zabojovala u mňa únava. Som nepríjemná a pôsobím občas nasrato, alebo smutne, keď som unavená. Sprcha mi pomohla, ale to už môj milý bol dávno preč. A mne to prišlo zrazu zase raz ľúto. A ten, ktorý mi stále pripomína, ako ma miluje, si zas raz povie, že s mojimi občasnými náladami sa musí zmieriť, a všetko mi odpustí, to už viem.... Aj keď ma vôbec neteší, že toto pri mne musí znášať, inak to nedokážem.
Z Gotthardu som si prepla pesničku na Wabiho Daňku. Spieva, že cesta sa krúti. Veru, krúti, a to riadne....
Keď som vyšla zo sprchy, skôr než som sa stihla prehodiť z uteráku do pyžama, všimla som si na stole milého prsteň. Zabudol si ho u mňa. A takto sedím pri PC, pozerám na ten prsteň položený na druhom konci stola, ako sa leskne pod stolnou lampou.... Nedotýkam sa ho, ani na prst si ho nedávam, nemám rada prstene, a tento by mi aj tak z každého prsta spadol. Musela by som sa postaviť aby som naň dočiahla.
Je pri mne a pri tom nieje na dosah.
A ja mám chuť byť s ním. Prirodzene, s mojím chlapom, nie s tým prsteňom. Nie, nie som žiadny závislák, občas som rada, keď som sama, s kamarátmi, s hocikým. Veď my dvaja sme spolu stále. To len dnes.... Dnes mám strašnú chuť byť s ním, a nemôžem. Pretože on povedal zajtra, a ja som nepovedala Prepáč....
Pointa? Neviem.... Asi žiadna.... Len tá, že ho milujem....
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
ena233
21. 3.marca 2011 21:20
ach, vy dvaja ste takí zlatí
Napíš svoj komentár