Snáď len únava, no.... Možno tak spola
Strácam cestu, čo som tak dlho hľadala
Už nespievam si pieseň, čo kedysi ma lákala
Rátam dni, sekundy, rátam čas
Počítam to dobré, čo zostalo z nás
Čakám tvoj dotyk, tvoju dlaň
Prešlo veľa dní, ja zvykla som si naň
A tak som sa rozplakala. V noci
Snáď nie spomienka, iba hladní vlci
Stúpila som doprázdna a oporný múr chýbal
A ten, čo hovorím mu priateľ, na chrbát mi dýchal
Rátam jazvy a pero z rúk padá
Možno chyba v systéme, nepatrná zrada
Skončila mi pieseň a ja som zišla z cesty
Zavriem oči, začnem snívať, nech túto bolesť prespím...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár