je malá izba, z nej počuť dotyky našich tiel.
Spálený papyrus sedí na vrchole stavby,
svoje litánie kričí na návštevníkov turistickej plavby.
Turisti na parníku po záruke spotreby
počúvajú naše hlasy. Viac, či menej.... Podľa potreby.
Počúvajú papyrus, i naše telá spotené,
počúvajú všetky vône, ktoré nám sa zdajú rozdielne.
Z ružových okien New Yorkského mrakodrapu
dívam sa ja i ty ako všetky kačky kapú.
Kačky, labute aj husi biele vzlietli
do krajín smrti, na krídlach truhly si plietli.
V močaristom úli plnom detských kostí
čakáme na spasenie a nepríjmame hostí.
Raz ružový mrakodrap stratí svoj (ne)zmysel, svoju moc.
Všetko bude po novom a nastane biela noc.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár