Spíš. Zo záhybov paplóna čítam starú povesť.
O láske, o citoch, o chybách ľudí.
A môj dotyk dnes ťa nezobudí.
Spíš. Tak tvrdo, krásne, sladko.
Spíš. A život nejde príliš hladko.
V srdci si nosíš smútok striebristý
a moje šťastie občas padá jak suché listy.
Spíš. Ja na kraji postele, počúvam tvoj dych.
Spíš. Netrápia ťa nočné mory a vlastné chyby v nich.
Svoj spánok poslala som na zimný spánok.
A v strachu mrazí aj najľahší vánok.
Spíš. A do rána, ktovie, možno zaspím tiež.
Veď v mojom srdci stále šepkáš, že ma miluješ.
Vlastným svedomím podkopnutá, zavrhnutá,
budem ďalej rozmýšľať, čo za cesta mi to bola navrhnutá....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
klaudiqaaa
31. 1.januára 2011 22:42
Napíš svoj komentár