Nie, ešte to nemám isté, možno zostanem sedieť doma na zadku. A možno je to práca, ktorá ma vykúpi zo zlého, tá šanca, čo prichádza raz za dlhý čas, a vy sa buď chytíte, alebo živoríte ďalej a hovoríte všetkým okolo, že sa na vás nikdy šťastie neusmialo. A ono sa možno aj usmialo, rehotalo sa na vás ako bláznivé, to len vy ste sa báli, že sa vám vysmieva, a pre istotu ste neskúšali.
Všetko vyzerá príliš ideálne, skvelá práca, skvelé podmienky, skvelý plat.... Prečo by mal človek veriť tomu, že takéto čosi sa môže podariť? Príliš nereálne, príliš šialené, príliš dokonalé.... A predsa dúfam, že to tak bude. Nebojím sa odísť cez celú republiku, byť ďaleko od domova, vlastne po tom túžim už roky. Je len jedna vec, ktorej sa bojím. Mám vám ju rozoberať? No nemyslím, že treba, mám priateľa, a odídem z Košíc do Blavy. Je k tomu potrebný komentár? Vzťahy na diaľku nikdy neboli to pravé orechové....
V každom prípade, všetka moja pozornosť sa obracia tam, pretože chcem, túžim aby to bolo také ideálne ako sa to zdá, aby som tú prácu dostala. Viem, že môj milý bude stáť pri mne, že ma cez voľno bude chodiť navštevovať, a že ma kvôli diaľke neprestane milovať. A to mi dodáva neskutočnú silu. To, ako ma povzbudzuje, ako mi verí, ako verí tomu, že sa to celé podarí.... Je úžasný.... Fakt, najlepší, o akom som snáď ani nesnívala a predsa mám v kútiku duše strach.... Ale to je asi normálne.
V každom prípade, držte mi palčoky. Toto za to stojí
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár