Stále tie isté hlúposti čarbem.
Aj dnes. Nálada začína knísať.
A nad tým, akí ľudia sú, žasnem.
Ako zafarbený list na jeseň padá
zo stromu radosti, ľudí a života.
Ja suchý list, čo na hroby sadá,
vyvrheľ zlého sna, neškodná clivota.
Ľahko a vzletne túlam sa mestom.
Moje kroky sú tak podstatné,
jak mŕtva ryba čo pláva s prúdom,
či ruža vo váze, čo rýchlo odkvitne.
Podstatná pre nepodstatných, taká milovaná....
Nepodstatná pre podstatných. Po opici.... zrána.
Plachtím ďalej vo vlne nových snov,
a kormidlo stáča sa, vedené mnou.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ale inak fakt pekné, myšlienky sú tajomné a proste pekné