V prvom rade by som rada podotknúť, že Leo mi proste vždy pripraví niečo nečakané, a v poslednom čase, no čím ďalej, tým lepšie.
Prvý film, kde ma Leo fakt zarazil, bol Počiatok, na tom som sa však ešte celkom dobre bavila, a koniec koncov mi celý ten kinovečer pravdepodobne predpripravil začiatok môjho krásneho vzťahu. Je však pravdou, že niektoré veci musí človek vstrebať. Počiatok som vstrebala a v konečnom dôsledku som zistila, že som ho relatívne slušne pochopila, a teraz sa smejem na ľuďoch čo nie.
Šutrový Island budem musieť tiež vstrebať, ale trošku inak. Potrebujem na to aspoň noc. Vlastne, už je skoro ráno, tak aspoň deň. Šutrový Island ma však vydesil. Film v pohode, šecko fasa, asi od polovice filmu som si síce hovorila, že Lea iba ojebujú, a nesmie sa nechať. No v konečnom dôsledku ho asi neojebovali. Sakra práce. Ale aj tak mi pár vecí nesedí. Aaagr nesmiete mi dávať pozerať tak zložité filmy! A môže za to jeden birdzák, ktorý mi to navrhol, len už neviem ktorý, a ja som si povedala, že film s Leom, prečo nie.... Ach som blbá....
Dobre, vrátim sa k tomu zdeseniu. Film skončil, povedala som si, že je to veľmi nepekné, že z chudáka Lea sa behom pár minút stal šialenec. Smutný osud. Po skončení filmu som sa zamyslela, kukala do stropu, a zdesila sa. Normálne som stŕpla. Ale veď čo keď tak žijem i ja!!! Mám svoju falošnú realitu, šecko klape, a potom zrazu zistím, že som v blázinci a všetko je zle. A teraz o tom nemôžem vedieť, pretože sa zobudím a mám zas svoju falošnú realitu a nič z toho pravého si nepamätám, a určite ma brávajú na operácie a vyťahujú nervy z mozgu. Tak poviem vám, radšej spať do konca života a vytvoriť si dokonalý sen, ako myslieť si, že som niekto a v skutočnosti som blázon v majáku.
Takže, čo ak Mišík je len nejaká ilúzia a vôbec neexistuje, a šéfová je môj psychiater? A ja sa chystám v marci odsťahovať sa, ale vlastne sa to nebude dať, lebo ma nepustia, lebo proste neviem čo? Aj tie moje každomesačné výjazdy do Košíc môžu byť len môj výmysel.... Proste nie, toto nie, to nemôžem pripustiť.
Skrátka a jasne, idem vstrebávať, a budem veriť, že film je film a ja nie som Duch (ani 67. pacient)....
_________
pozn.: je mi jasné, že filmáci pointu prekukli hneď na začiatku, a ja sa síce neradím ku konzumnému divákovi, ale rada očakávam dobré konce (aj keď film s dobrým koncom väčšinou nie je dobrý film). Je mi jasné, že veľa ľudí príbeh poznalo dopredu (btw knihu si prečítam) a že sa jedná o strašný veľkofilm a blá, blá, blá.... Momentálne ma žiadne také bláboly nezaujímajú, proste som si bez ohľadu na celý svoj umelecký vývoj pozrela americký trhák, a z momentálnych emócií o ňom napísala blog.
Hold, emócie z filmu som si vybila, a môžem ísť spať. Prajem vám dobré ráno.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár