Skúšala som, kam až ľudská naivita siaha.
Bola som beštiou v koži dobráckeho krypla
a menovku "Nežiadaná" na kabát som si pripla.
Kráčala som vlastnou tichou cestou
v sedle môjho koňa šla som za severnou hviezdou.
Sama v lese, kde vlci mi priali dobrú noc,
nespokojná, avšak šťastná, volala som o pomoc.
Dnes vstávam unavená, oči od sĺz bolia.
Ľudia vplyvom emócií svoj osud si volia.
Zachránil ma, keď padala som na dno,
vtedy, keď na Počiatku bolo len filmové plátno.
Bol príliš dobrý k mojej unavenej duši
a pri jeho objatiach zrazu srdce silno búši.
Už len stará cesta zaplátaná na stotisíc krát....
Biely holub nesie zoznam plný bolesti a strát.
Tam, kde šťastný bol, už nemôže sa vrátiť.
A ja pre ten prsteň starý nemôžem ho stratiť.
Chcel mať zo mňa inú ženu, takú.... dospelejšiu?
Avšak vo mne dieťa žije, dúhu chcem vždy farebnejšiu.
Tak kráčame našou rozprávkovou cestou,
on stal stal sa mojou malou impulzívnou hviezdou.
Bola som vílou v koži študentského krypla
a menovku "Milovaná" na kabát som si pripla
V noci, keď nik nevidí ma.... (vždy sa trochu zdráham)
Do tmy hľadím s mojím starým úsmevom flegmatického vraha....
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
shou
12. 3.marca 2011 12:49
Keby som mohla, dám ti ešte miliooon hviezdičiek!
Napíš svoj komentár