To len vietor, len ticho znie.
Snáď v mojej hlave sneh padá.
Je zima, je mráz, neviem, čo hľadám.
Za oknom jeseň, október si fičí
a lístie padá a smútok kričí....
Len vo mne mráz, zúfalstvo vo mne.
Som tá, čo sa hreje zápalkou skromne.
Usmievaš sa z fotky, ktorú ničí plameň,
nemal si ma rád, srdce ako kameň.
Až zhyniem niekde v kúte mrazom
a ľudia budú vravieť, že som bola blázon,
až potom mi ružu z ľadu vysekáš
a na mŕtvu moju tvár možno pusu dáš.
....a skrehnuté srdce znova začne biť.
Vráti sa jar, a my spolu, a tak to má byť....
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
zabudnuta
12. 10.októbra 2010 22:58
pekné
Napíš svoj komentár