Zvláštne ticho ruší slabé erdžanie.
Adrenalín stúpa, už aj dupot znie.
Cvála ku nám malé stádo mustangov,
ich radosť mi pripomína ušľachtilý chov.

Pred kopytom ušla som len o chlp maličký
a môj priateľ v tejto chvíli vidí asi hviezdičky.
Môj stan ticho hovoril si: "Osud nezvrátiš...."
a oddane ľahol k zemi.... v prach sa obrátiš.

Koňom asi nevadia tie malé prekážky,
radostne si hlučne erdžia vtipné narážky.
A náš žiaľ sa zrazu mení v neskutočný smiech,
uctime si chvíľou ticha tento hrozný hriech.

A taktiež ten stan, veď padol za vlasť,
nemôžme si z neho ani oheň naklásť.
Z druhej strany svorka vlkov beží k nám,
toď náš koniec, za pozornosť ďakujeme vám

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár