Mám celkom fajn rodinu, kým nedôjde reč na peniaze. Tesne pred výplatou. Tatíček nemá cash na cigarety, tak začne kradnúť mamine rezervné preniaze, či dokonca môj triedny fond, chodí, žobre (teda si chce požičať) odo mňa, od sestry, od mamy, od sestrinho frajera, od môjho frajera.... Potom sa hádame o tom, ako si to dovoľuje a on sa tvári ako neviniatko. A naserie sa na mňa, keď mu poviem aby prestal fajčiť. Alebo aby aspoň fajčil menej.
Mama chodí do práce na polovičný úväzok a na brigádu po práci a vkuse sa sťažuje koľkokrát ona musí chodiť do práce a že je vkuse v práci a na nič nie sú peniaze a pod.... Potom mám ja chodiť do práce a ja jej pomáhať s financiami a ja sa mám ešte aj učiť a ja sa mám starať o domácnosť a samozrejme mám hlavne ja pratať. Lebo ja doma nikdy nič nerobím. Pripúšťam, do pratania bytu sa nikdy moc nehrniem. Prečo? Lebo človek popratá byt úplne dokonale, odíde, a keď sa za deň, či dva vráti, všetko je znova hore nohami. Tak potom načo som pratala, keď sa v tom prijebanom byte neudrží poriadok ani jeden deň?
A máti si vymyslela, že jej dám v júni 80 eur. Ja sama mám ešte dlh kamarátke 90 ečka, ktorý mal byť splatený pred pol rokom, ale nie je, lebo vždy keď niečo zarobím, dám to matke. A cítim sa úplne kokotne, lebo myslím, že nikoho moc nepoteší, keď má dlhy a nevie ich splatiť kvôli rodine. Nikdy som takéto témy verejne nerozoberala, ale dnes už mám toho akurát dosť.
Ona vraví, bývaš tu, tak prispievaj na domácnosť. Hovorím si fajn, ale ako môže moja mama očakávať, že jej budem prispievať, aj keď sa odsťahujem? Pôjdem preč, tak snáď si budem platiť svoje vlastné bývanie, a nie jej obrovský starý dom, ktorý odmieta predať....
Proste nie. Vždy som si hovorila, že nejako to spravím, nejako sa dohodneme.... Ona je každý víkend u frajera cez pol republiky, na moto zjazdoch, na festoch, všade, a bude mi vykladať o tom, že nikam nechodí, nič si nemôže kúpiť, nemá kúsok voľna.... Ja odmietnem isť do práce, lebo sa chcem učiť na matury, a som hneď najhoršia dcéra pod slnkom, lebo nechcem mamičke pomôcť.
Tak si hovorím fuck of, proste hneď, ako dostanem maturitné do ruky, vezmem si psa, zbalím pár švestek a chlastala hlista, baby. Mám kam ísť, ja mám vždy kam ísť. A nebudem platiť jej. Konečne splatím, čo mám a potom si budem žiť vlastný život. Ktorý bude veľmi ťažký, to viem, ale snáď sa odrazím, a nájdem svoje šťastie aj mimo tohto začarovaného kruhu peňazí....
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
hovado
15. 5.mája 2011 21:01
bývaš u nás a basta... teda bývaš na chalúpke so mnou a mojou babi
3
dobre robis co robis. niekedy zasadne rozhodnutia su lepsie ako ziadne.
4
suhlas, ked to nejde zmenit a mozes vypadnut tak chod...vzdy sa mozes vratit ale cas sa vratit neda, radsej si chod po svojom ako o par rokov lutovat ze si neodisla...
Napíš svoj komentár