túlam sa krajinou, kopec za dolinou.
V Nashville zastavím, gitaru naladím....
A s whisky sa saloon opíja,
nežná fľaška duše zabíja.
Sedlám, nocou kráčam vdiaľ,
whisky nieje z tých, čo utíši môj žiaľ.
Kupujem si schody do neba
a mesiac aj dnes sa krásne usmieva.
Ktosi raz povedal mi, že hviezda nikdy nepadá
a že slnko každý večer smutne zapadá.
Neskončí sa nikdy moja dlhá púť,
však ten starý kôň už nevládze sa hnúť.
Padá jeho hviezda ospalá,
nocou blúdi pieseň pomalá.
Jeho púť končí, však moja musí ísť,
z Veľkého kaňonu sama musím zísť.
Uzdu ťahám v prachu za sebou,
spomienka vnára sa s láskou a s nehou.
Nocou kráčam cez Nový svet,
pod nohou vädne aj najkrajší kvet.
Letí moja dlhá cesta vdiaľ,
neskončí sa nikdy, zostáva len žiaľ.
Kupujem si schody do neba....
a mesiac aj dnes sa krásne usmieva.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár